Zápal, autoimunita a infekcie
Výťažok z odborného článku publikovaného na webe National Library of Medicine, rok 2024
Autor: Marino Paroli, Chiara Gioia, Daniele Accapezzato, Rosalba Caccavale - Department of Clinical, Internal, Anesthesiologic and Cardiovascular Sciences, Sapienza University di Roma, 00185 Rome, Italy.
Odkaz na článok TU.
Zápal, autoimunita a infekcie pri fibromyalgii: Naratívny prehľad
Fibromyalgia (FM) je chronické ochorenie charakterizované rozsiahlymi bolesťami svalov a kostí, únavou, poruchami spánku, kognitívnymi problémami a depresiou. Hoci presná príčina ochorenia zostáva nejasná, nové výskumy naznačujú, že FM by mohla mať zápalový a autoimunitný pôvod. Táto štúdia skúma najnovšie dôkazy o úlohe imunitného systému a infekcií pri vzniku FM, pričom naznačuje, že ide o komplexný proces s možným zapojením viacerých mechanizmov.
Čo článok skúma?
Autori sa zaoberajú možnosťou, že FM je spôsobená zápalovými a autoimunitnými procesmi, čo je nový pohľad na ochorenie tradične spájané len s psychickými a psychosociálnymi faktormi.
Zameriavajú sa na úlohu buniek vrodenej a adaptívnej imunity, ako sú mastocyty, mikroglie, neutrofily, NK bunky, T- a B-lymfocyty.
Kľúčové zistenia:
- Zápalové mechanizmy: Cytokíny produkované imunitnými bunkami prispievajú k bolestivým a zápalovým procesom. Mastocyty a neutrofily sa spájajú so zvýšenou zápalovou aktivitou, čo môže viesť k neurozápalu v centrálnom nervovom systéme.
- Autoimunitné mechanizmy: Protilátky u niektorých pacientov s FM môžu vyvolávať hypersenzitívnu bolesť. T-lymfocyty a ich interakcia s serotonínom môžu hrať významnú úlohu v symptómoch FM.
- Infekcie: Infekčné ochorenia, ako sú COVID-19, Epstein-Barr vírus alebo borelióza, môžu spustiť zápalové procesy, ktoré vedú k rozvoju FM.
- Terapie: Protizápalové vlastnosti antidepresív (duloxetín, milnaciprán) a antiepileptík (pregabalín) naznačujú, že liečba zápalu môže byť kľúčová. Cvičenie a techniky ako mindfulness môžu tiež znížiť zápalové markery
Fibromyalgia (FM):
Chronické ochorenie charakterizované rozsiahlou muskuloskeletálnou bolesťou, únavou, poruchami spánku, kognitívnymi problémami a depresiou.
Príčina FM je stále neznáma, ale nové výskumy naznačujú súvislosť s imunitnými, zápalovými a autoimunitnými procesmi.
Mastocyty:
- Zohrávajú významnú úlohu v zápalových procesoch FM. Produkujú cytokíny (napr. IL-17, IL-6) a môžu narušiť krvno-mozgovú bariéru, čo vedie k zápalu v centrálnej nervovej sústave (CNS).
- V FM sú zvýšené hladiny cytokínov (napr. IL-6, IL-8, TNF-α), ktoré produkujú neutrofily. Ich prítomnosť v nervových gangliách môže zhoršovať bolesť.
- V CNS sú kľúčové pre reguláciu zápalov. Nerovnováha medzi ich prozápalovými (M1) a protizápalovými (M2) typmi prispieva k bolesti pri FM.
- Môžu ovplyvňovať bolesť cez opioidné receptory. Ich zvýšená aktivita bola zaznamenaná v koži pacientov s FM.
T-lymfocyty:
- U pacientov s FM sú spojené s produkciou prozápalových cytokínov (napr. TNF-α, IFN-γ) a interakciou so serotonínom, čo môže súvisieť s bolesťou a efektivitou niektorých antidepresív.
- Produkujú autoimunitné protilátky. Štúdie ukazujú, že protilátky od pacientov s FM môžu vyvolávať bolesť u myší, čo naznačuje autoimunitnú zložku FM.
- Vírusy (napr. Epstein-Barr, SARS-CoV-2), baktérie (napr. Borrelia burgdorferi) a iné patogény môžu spúšťať zápalové procesy, ktoré vedú k FM.
- Po COVID-19 sa u niektorých pacientov rozvinuli symptómy FM, čo podporuje hypotézu infekčného pôvodu.
Lieky:
Duloxetín, milnaciprán a pregabalín majú okrem účinku na CNS aj protizápalové vlastnosti, čo môže vysvetľovať ich efektivitu pri FM.
Nezávislé terapie:
Cvičenie a mindfulness prispievajú k zníženiu zápalu prostredníctvom zníženia hladín prozápalových cytokínov.
Diskusia a záver:
Výskumy podporujú teóriu autoimunitnej a zápalovej patogenézy FM. Dôležité sú faktory ako genetická predispozícia, infekcie a environmentálne stresory.
Lepšie pochopenie týchto mechanizmov môže viesť k inovatívnym terapeutickým prístupom na zmiernenie tejto komplexnej a invalidizujúcej choroby.
Tieto poznatky naznačujú, že FM nie je len výsledkom psychického stresu, ale môže byť komplexným zápalovo-autoimunitným syndrómom. To by mohlo otvoriť cestu k presnejším diagnostickým metódam a cielenej liečbe.
Záver:
Fibromyalgia predstavuje ochorenie s komplikovanou patogenézou, ktoré je významne ovplyvnené zápalovými, autoimunitnými a infekčnými faktormi. Tieto poznatky menia tradičný pohľad na FM a naznačujú, že lepšie pochopenie imunitných mechanizmov môže viesť k efektívnejším terapeutickým prístupom. Hoci ešte stále existuje veľa nezodpovedaných otázok, táto štúdia zdôrazňuje, že FM je viac než len "nevysvetliteľná bolesť" – ide o multisystémové ochorenie, ktoré si vyžaduje komplexný prístup.