Andrea

Volam sa Andrea a mám 42rokov, som vydata a mam dve deti vo veku 13 a 17rokov.

Pred dvomi rokmi som mala ešte pekný život, ajkeď vždy som mala zdravotne problémy ale žila som spokojne ,šťastne a zdravo.. Denno denne som žila v kolotoči práce, rodiny, športu, pravidelne som cvičila vo fitku,zdravo sa stravovala ale predsa prišiel deň D, keď sa všetko začalo rúcať a zhoršovať. Najprv to začínalo len vyčerpanosťou,únavou, podlamovanim kolien, chvíľami som stratila vedomie a zabudala...to mi už nedalo a rozhodla som sa navštíviť lekara a začal sa kolotoč vyšetrení.... Bolesť pulzovala v celom tele bez ohľadu na lieky,ktoré vôbec nezaberali. Analgetiká sa premňa stali lentilkami nič viac. Úkrutne bolesti svalov, stupňujúce kŕče prechadzajuce z rúk do nôh a naopak boli neznesiteľné. Keď už vznikol problém, že sama som sa nevedela dostať na toaletu, alebo základnú vec obliecť sa a byť odkázaná na niekoho som si uvedomila,že je zle. Kolotoč vyšetrení , CT, MR pokračoval, no všetky výsledky boli bezchybné.

Až nastal bod zlomu a môj neurológ mi oznámil diagnózu FIBROMYALGIA... vtedy som ešte nevedela aky život ma to čaká. Že spoločníkom sa mi stane gauč, posteľ a domov životným partnerom. Nespavosť, problémy s pokožkou, svrbenie, bolesť až sa niekedy neviem dotknúť seba, s črevami, zapchou problémy, bolesti hlavy a veľa ďalších diagnózu, ktoré súvisia s danou chorobou. Bojím sa ľahnúť si čo prinesie ďalší deň, ale jedno viem vďaka podpory manžela a detí to viem zvládnuť, inak by som bola uz uplne inde. Na začiatku som naplno pracovala a po 2rokoch je to už veľmi obmedzené... ale to by som mohla písať ešte toho…

Liečba sa mi mení po určitej dobe,keď si telo zvykne...teraz som na PREGABALINe 75mg 2x denne, Alventa 150mg, fentanyl naplast 50mg, a lieky od psychiatra Sulpirid 50mg a na spanie hypnogen 10mg a analgetika pri silnych bolestiach.

Môj neurológ je lekár vdaka ktorému mám diagnózu a celkom vcas zistenu, len predsa u nás na Sr je dana diagnoza v plienke, chceme aj my lieky ktore nas nezničia ale pomôžu už keď nás nevedia vyliecit...

Spojme sily a buďme jednotní a aby nas v socialnej poistovni uznali za chorych, neschopnych fungovať v pracovnom zivote ,predsa nikto z nás si danu chorobu nevybral dobrovoľne.

Ďakujem a verím, že náš život sa aj vďaka tejto iniciatíve trošku zlepší k lepšiemu.

S pozdravom

Andrea